V nové detektivce Kukačka slovenského autora Františka Kozmona se vyšetřování ujímá kapitán Marek Wolf

Foto: Se svolením Františka Kozmona

Popisek: František Kozmon

ROZHOVORY NA OKRAJI: Kukačka je slovensky Kukučka. A právě nedávno vyšel detektivní román úspěšného slovenského autora Františka Kozmona v českém překladu, takže máme skvělou příležitost si popovídat s mladým slovenským spisovatelem nejenom o kukačkách.

František Kozmon pochází z Nitry, studoval masmediální komunikaci v Trnavě a v devíti letech prohlásil, že se z něj stane spisovatel. Ve stejném období napsal svoji první sešitovou sérii nazvanou Dobrodružní přátelé. Její jednotlivé části se zachovaly jen v jediném exempláři, a to jen díky autorovým rodičům. Zúčastnil se několika povídkových soutěží a experimentoval s různými knižními žánry. S detektivkami začal brzy, tvorbu Agathy Christie hltal ve dvanácti. K žánru se autorsky vrátil v dospělosti, s debutem Poslední případ kapitána Čontoše zvítězil v soutěži Detektivka 2014.

Rozhovor necháváme ve slovenštině, protože slovenština je krásný jazyk a je hřích jej překládat. Kniha Kukačka vydaná nakladatelstvím Metafora je samozřejmě v češtině.

Ale nedá mi to. Proč právě Kukučka anebo Kukačka?

Každá moja kniha v sérii s kapitánom Marekom Wolfom dostala názov podľa nejakého zvieraťa, ktoré v príbehu zohráva buď priamu rolu, alebo sa objaví v prenesenom význame. V tomto prípade je to práve paralela z ľudského sveta pripomínajúca správanie kukučiek v prírode. Kukučka sa vyliahne v cudzom hniezde a jej úlohou, aby vôbec prežila, je zbaviť sa iných vajec a získať si absolútnu pozornosť „adoptívnych“ rodičov. Nemôžem prezrádzať viac bez toho, aby som odhalil samotnú pointu tohto príbehu, no toto pomenovanie je veľmi trefné.

Námět příběhu vychází z nějakého skutečného kriminálního případu?

Nie, moje námety sú väčšinou výplodom mojej fantázie, no nepopieram, že sa sčasti motivujem skutočnými prípadmi. Nikdy však nejde o doslovnú reprodukciu toho, ako sa v skutočnosti odohrali alebo vyšetrili.

Co vás fascinuje na detektivkách a potažmo vlastně také na zločinu?

Z pohľadu čitateľa je to skladačka, ktorá detektívny príbeh tvorí. Najradšej mám pri dočítaní detektívky ten „aha moment“, keď si uvedomím, že som vlastne všetky diely postupne dostal, len som si v tej chvíli nemusel ani uvedomiť, že napríklad aj drobné narážky viedli k vyriešeniu prípadu. Ako autora ma rovnako baví tú skladačku tvoriť. Okrem toho ma však fascinuje ľudská povaha zločinu a motívy, ktoré vraha k hrozným činom vedú. Preto sú veľkou súčasťou mojich kníh aj príbehy z minulosti, ktoré dotvárajú obraz toho, ako k vyšetrovaným vraždám došlo.

Nechtěl jste někdy být kapitánem bratislavské kriminálky?

Slovami mojej starej mamy, Bože chráň! Samozrejme, je to veľmi zaujímavá práca, o ktorej ma baví písať, no je veľmi náročná, hlavne na ľudskú psychiku a často má dopad aj na súkromie vyšetrovateľa. Ja som si celkom obľúbil pohodlie a bezpečie práce za počítačom.

Účastnil jste se někdy vyšetřovaní zločinu? Nemyslím tím jako divák nějakého seriálu.

Neocitol som sa nikdy priamo na mieste činu, nesprevádzal som operatívca pri práci v teréne ani nepozoroval vyšetrovateľa počas vedenia vypočúvania. Moje skúsenosti sú sprostredkované. Prvé som získal vďaka bratrancovi, ktorý dlhé roky pracoval na kriminálke.

Bez rozhovorov s ním by som sa do písania detektívok asi ani nepustil. Neskôr som mal príležitosť rozprávať sa s viacerými vyšetrovateľmi, operatívcami alebo aj s kriminalistickým psychológom, dokonca som nahliadol do vyšetrovateľských spisov, no to by som asi nemal radšej ani prezrádzať.

A máte nějaké oblíbené filmové či knižní detektivy?

Ten filmový je veľmi jednoduchý, okamžite mi zíde na um poručík Columbo a to, ako sa dokázal počas vyšetrovania s podozrivými zahrávať. Pri tých knižných je to ťažšie, lebo je ich mnoho. Mám veľmi rád dvojice Freyja a Huldar z pera Yrsy Sigurðardóttir alebo Poe a Tilly od Cravena. A nedá mi nespomenúť aj Connellyho Boscha alebo Steina a Barbariča z historických detektívok od Juraja Červenáka.

Víte, co je zajímavé? Názvy některých vašich knih. Jen tak pro příklad uvedu Kamzík, Volavka či dokonce Rosnička. Člověk by si pomalu začal myslet, že se věnujete popularizaci zoologie, ale ony to jsou všechno kriminálky. Skrývá se za těmi zoologickými názvy váš skrytý zájem o faunu či zde bude jiný záměr?

Svojím spôsobom máte pravdu, zvieratá mám veľmi rád. Ale pri mojej knižnej sérii je ten zámer trochu iný. Než som s ňou začal, vyšla mi jedna kniha, ktorá vyhrala na Slovensku súťaž Detektívka roka 2014. Tá mala dlhý a trochu komplikovaný názov (Posledný prípad kapitána Čontoša). Preto, keď som tvoril túto, s vedomím, že by som chcel s Marekom Wolfom započať dlhodobú cestu, zvolil som jednoduchšie (jednoslovné) názvy. Zároveň som chcel, aby boli knihy ľahko prepojiteľné a odtiaľ vznikli zvieracie názvy.

Řekl bych, že formy zločinu jsou na Slovensku trochu drsnější než u nás, ačkoliv i my jsme tady měli různé ty Mrázky a Krejčíře. Vzpomeňme třeba mafiána Černáka. Viděl jste film Miki?

Žiaľ, Mikiho som zatiaľ nevidel. To je jedna z nevýhod života v zahraničí – momentálne som presťahovaný a od rodného Slovenska ma delí päťhodinový let. Takže v kinách som tento film zmeškal, no určite si ho pozriem, keď sa dostane na streamovacie služby.

Vy ale jistě pouze nepíšete detektivky. Čím se živíte?

Asi vás sklamem, ale momentálne sú práve knihy mojim hlavným príjmom. V minulosti som vystriedol zopár zamestnaní, roky som pracoval v televízii a potom som sa venoval marketingu a analytike.

Dobře. Jaké máte další tvůrčí plány?

Tento rok som vydal prvú knihu v inom žánri, takže aj do budúcna plánujem popri detektívkach skúšať iné cesty. V tomto smere ešte len zvažujem viacero námetov. No mojou prioritou je momentálne desiata časť v sérii s kapitánom Wolfom.

Vložil: Jiří Kačur